Dean Peer je medzinárodne uznávaný pre jeho harmonickú hru na basovej gitare. Dean vytvoril na nej vytvoril nový rozmer hudby. Počas jeho sólových koncertov, nerozpoznáte všetky zvuky, ktoré počujete, ale všetky vychádzajú z jeho basy, bez syntetizátora a rôznych pridaných zvukov. Výsledok je nadčasový, virtuózny a bez klasifikácie. Dean Peer našiel spôsob, ako popísať každodenný svet prostredníctvom hudby a vyjadriť ho pomocou zvuk basgitary.
„Nepoužívajte kategorizáciu rytmov. Iste, môžete si stanoviť žánre, rock, funk, swing, jazz, keď chcete.“
Nový album Airborne
Deanov najnovší album AIRBORNE je duet s bicími, na ktorom spolupracoval s Bretom Mannom. Album bol vyšiel nedávno v ILS Records v spolupráci Cardas Audio a obsahuje sólové časti umelcov s pozoruhodne zvolenými nástrojmi, s oslnivou škálou hracích techník, zdanlivo neobmedzené možnosti a bohatými hudobnými nápadmi na basgitare. Album Airborne je prísne účelový, predstavuje elektrickú basovú gitaru pri nástupe bicích. Z albumu cítiť psychedelické pocity zmiešané s upokojujúcimi basovými vibráciami v čistých harmóniách flažoletov. Deanova precízna basgitara
vtiahne poslucháča do deja a vytvára zvedavosť kam až sa dá zájsť pri vytváraní harmonických tónov basgitary. Jeho hudba je akýmsi vybočením z reality . Absencia textov umožňuje fanúšikom istú dávku fantázie podľa vlastného vkusu. Dean Peer spolu s bubeníkom Bretom Mannom dáva nahliadnuť do jeho hudobných koreňov – funk, jazz-rock a predvádza, čo rytmická sekcia môže naozaj urobiť.
Album Airborne je rozhovor medzi virtuózom na elektrickej basovej gitare a jeho dlhoročným priateľom perkusionistom. Dvaja skvelí hudobníci, ktorí sa poznajú a navzájom si rozumejú, majú k sebe hlbokú úctu. Z ich hudby plynú nespútané emócie. Dean Peer prostredníctvom svojej hudby pozýva poslucháčov do svojho úzkeho kruhu priateľov, v ktorom sa sústredíte len na hudbu. Netancovať, nehovoriť. Len načúvať príbehu hudby. Duet basa-bicie s prvkami funku a jazz-rocku vtiahne do predstavivosti ľudskej mysle na duchovnej úrovni.
„Hudba je duchovná forma komunikácie. Niečo, čo sa nedá opísať slovami.“
Jeho album UCROSS vydaný v roku 1991 bol prvý kompletne sólový album elektrických bás v celosvetovej distribúcií. Ďalší jeho album z roku 1994 Travelogue bol označovaný ako jeden z najlepších záznamov roka. Spolupracoval na ňom s uznávaným saxofonistom Paulom McCandlessom.
Kniha
Dean vo svojej knihe odhaľuje revolučné techniky pre hru na rozšírenie rozsahu basovej gitary pomocou harmonických melódií. Začína základnými technikami a vysvetľuje ako vytvoriť famózne akordické melódie pomocou flažoletov. Všetka hudba je napísaná v štandardnej notácií a ako príklad slúži priložené CD, ktoré obsahuje základné techniky, harmónie, harmonické akordy, ladenie a mnoho ďalších zaujímavostí. Dean je medzinárodný umelec. Jeho hudbu počuť po celej Amerike, a dostáva sa aj do zámoria.
Nové CD Airborne ako aj samotnú knihy si môžete objednať aj na našich stránkach.
V rozhovore nám Dean Peer prezradil niečo zo svojho súkromia aj to ako sa dostal k basgitare.
Ako si sa stal muzikantom - basgitaristom?
K hudbe som prvýkrát pričuchol už na strednej škole. Tá myšlienka prišla keď som mal 15 rokov. Mal som kamaráta, ktorý sľúbil, že ma naučí hrať na basu. Ale musím priznať, myslel som si, že to bude jednoduchšie.
Kto bol tvoj prvý vzor?
Môj prvý basový vzor bol Stanley Clarke. Dozvedel som sa, že bude hrať v bare v Denveri. Zobral ma tam starší brat John. Podarilo sa mi vidieť hrať Stanleyho s Return to Forever. Bola to v tom čase dômyselná rocková kapela. Hrali výborne. Vtedy som sa s ním aj skoro stretol. Stál som za ním keď sa rozprával s niekým z baru. Bol naozaj vysoký. Keď sa otočil, pozeral priamo ponad moju hlavu a vôbec ma nevidel, že na neho čakám. Potom odišiel zadným východom z klubu. Po tom, čo som si uvedomil, že chcem sa učiť hrať na basgitare, mi môj starší brat Darrell, ktorý bol v tom čase v armáde, kúpil moju prvú basu. Bola to kópia Höfner.
Kde si sa učil hrať na basgitare?
Učil som sa na nej hrať krôčik po krôčiku, chcel som byť ako Stanley tak som sa nakoniec pripojil k orchestru. Mal som len 6 mesiacov na to, aby som sa naučil na nej hrať tak dobre, aby ma prijali na výberovú univerzitu a mohol hrať v orchestri a poberať štipendium, keďže tieto školy sú drahé. Učil ma asi najlepší basgitarista akého som kedy stretol, Robert Bruce Lantra. Dostal som štipendium na Univesity on Nothern Colorado. Bret Mann (môj dlhoročný kamarát a výborný bubeník) ma ale presvedčil, aby som prestúpil na University of Colorado v Denveri, pretože tam sme nahrávali. Tam som aj školu dokončil a dostal som titul. Potom som pokračoval v štúdiu na Naropa Institute v Bouder v Colorade. Tento inštitút navštevovalo mnoho známych básnikov ako je Jack Keroac, Allen Ginsberg, William Borroughs. Tam som študoval s Billom Douglasom. Neskôr som sa stal súčasťou jeho kapely a nahrali album Hearts of Space, z ktorého sa predalo rekordných milión kópií a bol na popredných
priečkach dlhú dobu.
Ako si sa dostal na dráhu sólového basgitaristu? Chcel byť sólový hráč?
Áno aj nie. Dlho mi trvalo, kým som si uvedomil, že hranie bez sprievodu bolo to, čo chcem robiť. Inšpiroval ma Leo Kottke a rozhodol som sa pre sólovú dráhu. Prvý sólový album na seba nedal dlho čakať. Pod vydavateľstvom Redstone mi vyšiel prvý album Ucross. Išlo o prvý kompletne sólový album na basovej gitare v celosvetovej distribúcií a stále sa veľmi dobre predáva aj dodnes. Veľkú zásluhu na tom má Part Peters, ktorý mi technicky pomohol s albumom Ucross. Bol naozaj veľmi užitočný vo všetkých smeroch. Musel som ho spomenúť. Na album som nadviazal aj môj ďalší projekt Travelogue a Think it's all good. Dokonca mám v pláne v blízkej dobe vydať všetky moje albumy aj na LP.
Basová gitara už nie je považovaná za nudný rytmický nástroj ale vystupuje sólo. Aký máš na to názor?
Je rozdiel hrať na basovej gitare a hrať basu. Keď hovoríš len basu, ide o hudobnú funkciu obmedzenú na svoju úlohu v súbore. Nechcel som sa obmedzovať a byť voľný vo svojich myšlienkach a pocitoch pri hraní. Myslím si, že basová gitara ako samotný nástroj je schopný niesť celé zaranžovanie sólového
nástroja. Je to len otázka voľby.
Aký druh hudby, alebo aké kapely počúvaš? Čo ťa ovplyvňovalo na začiatku a teraz?
Ja počúvam hudbu všeobecne. Keď počúvam, tak nerobím nič iné. Mám rád ten rituál, keď vyberám CD alebo platňu z obalu, púšťam si ju celú a nerobím nič iné len sa sústreďujem na počúvanie hudby. Nemám vyhradený konkrétny štýl hudby alebo umelca. A tiež si dávam záležať na originále. Mám rád ten pocit keď viem, že umelci dostali zaplatené za svoju prácu.
Čo ťa viedlo k tomu vytvoriť si vlastný štýl hrania?
Nápady, ktoré som mal pre basy som zbieral už v rannom veku a bolo ich naozaj veľa. Často som počúval hudbu so svojím otcom, ktorý miloval big band music, country hudbu a samozrejme rock and roll. Vždy sa mi páčili všetky časti orchestra a chcel som ich všetky napodobniť. Chcel som spoznať všetky diely a vytvoriť ich sám na svojej basgitare.
Čo ťa inšpiruje robiť hudbu týmto spôsobom?
Vždy som sa snažil odhaliť hudbu, ktorá má vplyv. A veci, ktoré na mňa vplývajú sú každodenné veci. Takže pre mňa sú zdrojom inšpirácie každodenné veci. Naozaj sa snažím prostredníctvom hudby odovzdať niečo poslucháčom. Som presvedčený o tom, že sa mi podarilo vytvoriť emocionálnu hudbu bez použitia
slov. Je treba naozaj vynaložiť kolosálne úsilie, aby som vedel zaujať len s jedným nástrojom. Na dosiahnutie akéhokoľvek úspechu potrebujeme všetci inšpiráciu.
Inštrumentálne skladby sa dajú pomenovať naozaj rôzne, ale názvy tvojich piesní sú pomerne zaujímavé, ako napr. Lord´s Tundra, Lord Zuthula, Goofy Foot And Dolphin Go Shreddin atď. Ako prichádzaš na takéto názvy skladieb?
Mená majú len skutoční ľudia a miesta. Podľa mňa titul nemá všeobecne hovoriť ľuďom čo všetko znamená, pretože sa mu potom kladie priveľký dôraz. Je oveľa lepšie nechať ľudí, aby používali vlastnú fantáziu pri interpretácii hudby. Texty v hudbe sú obmedzujúce na vytváranie vlastnej fantázie a takisto je to aj s názvami piesní ak si nedáte pozor. Poslucháč zažíva svoje vlastné skúsenosti s hudbou. Nechávam to na ich predstavivosti. Vaša hudba je veľmi emocionálna.
Aké pocity vyvoláva v tebe tvoja hudba, keď ju počúvaš?
Oh, tak to je ťažká otázka. Občas je to vysiľujúce a inokedy je to jednoducho úžasné. Môžem počúvať Airborne znovu a znovu. Ale radšej ju hrám ako počúvam.
„Je to môj vlastný druh. Keď mám pocit, že som na dne je to jediná vec, ktorá mi pomáha cítiť sa lepšie, spoznať sám seba a moju vlastnú odlišnú atmosféru.“
Tvoj nové CD Airborne je na svete. Ako sa na neho pozeráš s odstupom času?
Súčasné prostredie v hudbe je nepriateľské pre inštrumentálnu hudbu a Airborne je CD presne také aké som chcel urobiť. Je to akési vykúpenie zo súčasných trendov. V niektorých amerických rebríčkoch sa stále drží v top 40 a ľudia majú o CD záujem. Dostal niekoľko fantastických recenzií. Väčšina mojich poslucháčov sú z radov audiofilov, milujú hudbu a dá sa povedať, že tento album sa zaradil medzi klasiky v tejto oblasti. Začal som používať niektoré efekty. To bolo ťažké a zložité ale aj niečo nové. Taktiež bývame s Bretom od seba skoro 1000 kilometrov a dohodnúť si skúšky a čas nahrávania chcelo naozaj pevnú vôľu a veľa veľa kompromisov a plánovania. Museli sme pracovať hlavne rýchlo a intenzívne aby sme urobili všetko čo sme chceli.
Vyšla ti aj inštruktážna kniha. Si aj učiteľ basgitary alebo si chcel len ukázať ako a čo na nej hráš ty?
Myslím, že väčšina hudobníkov sú alebo by mohli byť učitelia. Keď som písal svoju knihu, učil som. Teraz učím, už len občas. Moja kniha predstavuje môj prvý zlom v hudobnom biznise. Jamey Aebersold po prečítaní súhlasil, že sa ujme knihy a dá ju do distribúcie po celom svete. Získal si moju dôveru a ja jeho a za to mu dĺžim jedno veľké ďakujem za jeho pomoc
Čo by si odkázal basgitaristom, ako najlepšie využiť basgitaru pri komponovaní hudbu alebo piesne?
Je to ľahšie ako si myslíš. Akýkoľvek hudobný nástroj je proces mnohých jednoduchých vecí. Treba sa naučiť pár základných pojmov a nebáť sa byť prirodzený a svojský.
Čo hovoríš na projekt SVM – Stanley Clark, Marcus Miller, Victor Wooten?
Znie to veľmi zaujímavo a ambiciózne. Veľký basový summit.
Dal by si sa nahovoriť na niečo podobné?
Jasné, vždy sa zaujímam o nové veci.
Aké sú tvoje plány teraz?
Mám v pláne začať turné teraz na jeseň. Začína v Toronte v Kanade a skončí v Honolulu na jar v roku 2011. A mám v pláne nahrávanie EP na Super Audio CD ešte v tomto roku pre komunitu audiofilov.
Čo takto európske turné?
Áno, myslím, že máme veľa poslucháčov v niektorých častiach Európy, ktorí by ma chceli vidieť znova hrať a mám v pláne dostať sa k tomu čo najskôr. Nové koncertné termíny oznámim možno už na jeseň.
photo credit: Brian Birzer
copyright 2010 ILS Records
